Na záver turistickej sezóny som si ale chcel dať poriadne do tela a preto som sa rozhodol pre niečo náročnejšie. Zo začiatku som premýšľal nad prechodom východného hrebeňa Západných Tatier od Bystrej až po Plačlivé so záverom v ústí Žiarskej doliny, čo je odhadom 25-30 km. chôdze. Odradila ma ale nutnosť skorého ranného vstávania a cesty autobusom z Liptovského Mikuláša do Hrdova- Podbánske , preto som sa rozhodol absolvovať hrebeň západný, ktorého nástupné doliny sa nachádzajú cca. 5 minút cesty autom z domu. V deň D vyrážame okolo 8:00 spolu s mojim parťákom a okolo 8:30 prichádzame k vstupu do Jaloveckej doliny odkiaľ nás čaká náročné, podľa smerovníka 3:50 hod. stúpanie známym zabijakom- dolinou Parichvost.
Prvé kilometre nám ubiehajú veľmi dobre. Turistický chodník kopíruje tok Jaloveckého potoka skrz krásny smrekový les. Je nám jasné aká „strecha" nás čaká v poslednej časti Jaloveckej doliny a preto sa zbytočne nezdržujeme, chceme si spraviť náskok tam kde sa to dá. Po asi 50 minútach prichádzame k drevenému odpočívadlu, ktoré slúži ako skvelý úkryt v prípade búrky. Prejdeme pekným dreveným mostom na druhú stranu Jaloveckého potoka a pokračujeme ďalej. Chodník sa pozvoľna dvíha strmo hore. Nakoniec dorazíme do záveru dolinu, prebrodíme prameň „Jalovčianky" a dostávame sa do záverečného stúpania dolinou Parichvost. Stúpanie je neskutočne náročné, traverzujeme zik- zak a skutočne sa nám „parí aj z chvosta".
strmý turistický chodník v doline Parichvost
v diaľke sa konečne ukáže vrchol hrebeňa Západných Tatier
Slnko vychádza spoza hrebeňa Žiarskej doliny
pohľad do doliny Parichvosta, v pozadí inverzia nad Liptovom a výrazný vrchol Veľkého Choča
Môj parťák je o niečo pomalší a tak si ideme každý svojim tempom, stretneme sa v sedle. Po asi 3 km. náročného stúpania sa presne po 3 hodinách dostávam do Baníkovského sedla (2 045 m.n.v.). Spravil somis asi 50 minútový náskok s ohľadom na odhadovaný čas podľa smerovníka, preto si doprajem oddych a s veľkou chuťou sa púšťam do svojich raňajok. Výhľad na Liptov a Oravu je fantastický- v dolinách panuje jesenná inverzia a na hrebeni panuje slnečné počasie.
V Baníkovskom sedle- konečne!
Po chvíle dorazí aj kamarát Stano a trocha si posťažuje na pekelný stúpanie. s veľkou radosťou sa aj on pustí do svojho proviantu. Vieme že nás čaká ešte dlhý prechod cez hrebeň. Preto sa zodvihneme na cestu a pokračujeme zo sedla na vrchol Pacholy (2 167 m.n.v.). Chodník je náročný- strmý, ale pohodlný a dobre značený. Po asi 20 minútach dosiahne vrchol Pacholy- najvyššieho bodu dnešnej túry. Výhľad je nádherný. Orava a Liptov sú ako na dlani. Z vrcholu Pacholy vidíme celý hrebeň Západných Tatier, časť Vysokých Tatier, Chočské Vrchy, Veľkú Fatru- Rozsutce a celý hrebeň Nízkych Tatier, proste perfektné. Na vrchole stretáme aj dvojicu dobrovoľníkov s ďalekohľadmi ktorí sa zúčastňujú sčítania kamzíkov. Podebatujeme spolu o krásnom počasí a kamzíkoch a pokračujeme ďalej.
kríž na vrchole Pachole, v pozadí naľavo Sivý vrch
pohľad z Pachole na východ- Roháčska dolina, hrebeň ZT a VT
vrcholovka na Pacholy
krásny hrebeň Skriniarok, tvrdé stúpanie na Salatín 2 047 mnv, v pozadí napravo Brestová 1 934 mnv
panoráma z Pachole na Hlbokú dolinu, v pozadí zľava Salatín, hrebeň Skriniarok a Spálená
Zostup z Pachole vedie strmým chodníkom ktorí je na jednom mieste zabezpečený retiazkou čo je celkom príjemné spestrenie.
prvá dnešná retiazka
Naším pokračovaním je obísť po hrebeni obrovský kotol Hlbokej doliny cez vrchol Spálenej (2 083 m.n.v.) a ďalej cez hrebeň Skriniarok na majestátny Salatín (2 047 m.n.v). Spálenu zdoláme po asi 40 minútach chôdze, pokocháme sa pohľadom na hrebeň Roháčov a pokračujeme. Čakajú nás Skriniarky. V tejto časti Západných Tatier som po prvý krát a vôbec neviem čo ma čaká. Prechod Skriniarok je krásnym turistickým zážitkom. Severný hrebeň Západných Tatier je v tejto časti veľmi strmý- v podstate je to kolmá stena ktorá končí pod nami v doline v hĺbke asi 200m. Cesta je zabezpečená retiazkou. Míňame krásne skalné vežičky a užívame si trocha lezenia po hrebeni. Južná časť hrebeňa zas ponúka krásny pohľad do ľadovcového kotla Hlbokej doliny s pohľadom na Pachoľu.
krásny prechod cez hrebeň Skriniarok, v pozadí Salatín
Po asi 1 hodine sa dostávame k stúpaniu na Salatín. Chodník sa zdvíha strmo hore a ja to odhadujem na také 30 minútové, ťažké stúpanie. Cesta je naozaj veľmi strmá a v polovici si musím dať krátku pauzu na vydýchanie. Po chvíli naberiem dych a dokončím moje posledné náročné stúpanie. Na vrchole si doprajem pauzu a pofotím krásne výhľady na všetky strany. Dole pod nami stále panuje inverzia a my sme radi, že sme dnes na horách. Teplota ne hrebeni je naozaj veľmi vysoká, vzhľadom k tomu, že je záver októbra.
horúce počasie ma na chvílku vyzlieklo do pol pása na vrchole Salatína
za nami posledný úsek hrebeňovky, v pozadí Sivý vrch a Veľká kopa, mimo záberu Babky
komentár je asi zbytočný...vládne veľká spokojnosť
pohľad na Roháčsku dolinu, hrebeň Západných a Vysokých Tatier...paráda (:
Po krátkom oddychu začíname snovať plány na zostup. Pomaly nám začína byť jasné, že sa do ústia Jaloveckej doliny nedostaneme pred zotmením a preto musíme vymyslieť, kedy opustíme hrebeň a začneme schádzať dole do doliny. Vyberáme si medzi zostupom zo sedla Pálenica cez Bobroveckú dolinu, alebo pre pokračovanie až takmer na samotný záver celého hrebeňa- cez Sivý vrch na Babky a odtiaľ priamo dole. Rozhodneme sa že ostaneme na hrebeni, pretože zatiaľ čo na hrebeni bude stále svetlo, tak v doline medzi stromami bude už dávno tma. Máme so sebou čelové lampy aj lampáše a na Babkách sme ako doma, túto časť Západných Tatier poznáme dosť dobre. Okrem toho si chceme vychutnať západ Slnka.Pokračujeme teda z vrcholu Salatína k vrcholu Brestovej( 1 902 m.n.v.). Brestová sa vyníma nad Zubercom a na jej vrchole je osadený pekný kríž- symbol ochrany pre turistov.
Zostup to je pomerne rýchly, v ceste nám už nestoja žiadne horské sedlá, hrebeň klesá pozvoľne cez nenápadný vrchol Pálenice (1 752 m.n.v.). až k sedlu Pálenica. Tu máme predposlednú možnosť zostupu do doliny a úniku z hrebeňa, ale počasie je krásne, slnečné a nevidno žiadne príznaky zhoršenia a preto pokračujeme hrebeňom ďalej k vrcholu môjho obľúbeného Sivého vrchu ( 1 807 m.n.v.). Cestu na vrchol zvládneme za cca. 40 minút. Sivý vrch je krásny vápencový vrch, ktorí sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach ankiet o najkrajší vrchol Slovenska. Tvorí hranicu medzi vápencovým pohorím Chočské vrchy a žulovým hrebeňom Západných Tatier. Veľmi krásny je výstup na Sivý vrch od Hút popri Bielej skalke cez „dolomitové", vápencové skalnaté mestečko plné vápencových brál, vežičiek a ihlanov na vrchol Sivého vrchu.
na vrchole môjho obľúbeného Sivého vrchu 1 805 mnv
malá časť krásneho skalnatého mestečka v masíve Sivého vrchu tesne pred západom slnka
Spravíme si niekoľko posledných záberov za plného svetla a rozbehneme sa smerom na Babky. Tešíme sa na západ Slnka a pár zaujímavých záberov. Dole pod nami už panuje tma a v my rozoznávame svetlá osvetlenia v Jalovci, Bobrovci a Liptovskom Mikuláši. Rozhodneme sa ešte informovať najbližších že sme v poriadku a po krátkom telefonáte domov sa vyberieme na posledný úsek smerom k Babkám. Cestou nás sprevádza vzácny spoločník. Nad našimi hlavami nám začne poletovať sova! Jej húkanie a silnejúca tma dodáva to správne korenie pre tento neskorý pochod hlboko v horách.
Na Babky (1 566 m.n.v.) dorazíme za úplnej tmy.
Nemá zmysel sa zdržiavať a len tak z pasie si spravíme pár posledných fotiek na pamiatku. Nakoniec sa pustíme do posledného zostupu, čaká nás asi 5 km cesta. Vieme že najviac úrazov sa stáva pri zostupe a keďže je už po zotmení, dávame si pozor na každý krok. Svietime si lampášmi a pre istotu si aj spievame- najvhodnejšia pesnička je Medveďku, daj labku a tak si zvesela zanôtime. Po asi 4 km klesania sa dostávame k známej skratke ktorú miestny prezývajú „dole rýchlym" a keďže sme tadiaľto šli už asi 20×, volíme skratku. Po asi 600 metroch prudkého klesania nás čaká nemilé prekvapenie. Preriezka dreva na chodníku znemožnia akúkoľvek orientáciu a my schádzame z chodníka. Skvelé! No čo už, sme si istý, že k ústiu to už nie je ďaleko a tak sa púšťame dole podľa pamäte. Po asi 15 minútach opäť narazíme na správnu cestu a o chvíľku sme v cieli- pri našom aute.
Moje hodnotenie: Krásna túra v srdci divokej, čistej prírody. Chodníky nie sú ani zďaleka tak navštevované, ako je tomu v oveľa známejších Vysokých Tatrách, počas celej túry sme stretli cca 20 turistov. Túra je ale veľmi dlhá- náročná, s množstvom stúpaní . Prechod západným hrebeňom od Jaloveckej doliny cez Parichvost do Baníkovského sedla cez Salatín až na Babky meria cca 23 km. ( podľa môjho GPS). Výstup na hrebeň cez dolinu Parichvost je strmí, náročný na kondíciu. Následný prechod hrebeňa Západných Tatier je o opakovanom výstupe na jednotlivé vrcholy cez hlboké sedlá. Túru odporúčam absolvovať len zdatným turistom, najlepšie počas dlhých, letných dní.
Ďakujem za prečítanie
S pozdravom
Pavol Bačík
