reklama

Babie leto 2 012- časť 1. Vysoké Tatry

Na záver turistickej sezóny zavítalo na Slovensko konečne pravé babie leto  a ja som si hneď ukul plány na túru do našich krásnych veľhôr. Na začiatok som si vybral Vysoké Tatry. Keďže som zástancom objavovania nových trás, vybral som si zatiaľ neprejdený prechod z Mlynickej do Furkotskej  doliny so štartom na Štrbskom plese.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

V deň D nasadám zavčas rána do auta. V Liptovskom Mikuláši sa teplota pohybuje okolo 0°C a je hmla- výborné znamenie- panuje inverzia. Cesta na Štrbské pleso mi trvá zhruba 1 hodinku a v aute je pomerne chladno, musím si zapnúť kúrenie. Po príchode na parkovisko na Štrbskom plese ma víta nádherné slnečné počasie s krásnymi výhľadmi na tatranské štíty. Zaparkujem auto a so škrípaním zubov zisťujem, že musím zaplatiť dosť vysoké parkovné. Našťastie to je nadnes jediná nepríjemnosť.

Rýchlo sa prichystám na túru, zorientujem sa a vyrazím smerom na Mlynickú dolinu. Pri hotely FIS nachádzam smerovník a v pozadí si kontrolujem celú trasu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
pri smerovníku si prehliadam Velickú dolinu- mierne stúpanie je dobrým znamením pre dobrý čas
pri smerovníku si prehliadam Velickú dolinu- mierne stúpanie je dobrým znamením pre dobrý čas 

Celá túra je dobre viditelná hneď od začiatku výletu. Mlynická dolina napravo, v strede Predné Solisko a naľavo Furkotská dolina.

Mlynická dolina sa mi zdá ako veľmi príjemné, jednoduché stúpanie a za Soliskom odhadujem nadmorskú výšku Bystrého sedla. S vedomím že dnes ma nečaká náročná túra sa vydávam rezkým krokom preč z asfaltky a ponáram sa do lesa. Stúpanie na chodníku je veľmi mierne a ja míňam viacero skupiniek turistov. Pekné počasie dnes vytiahlo do hôr množstvo turistov a ja som rád že ľudia robia niečo užitočné pre svoje zdravie. Mojou prvou zastávkou bude vodopád Skok. Cestou k nemu sa dostávam von z kosodreviny a po stranách doliny začínam obdivovať nádherné štíty Bášt a Solísk. Ku vodopádu Skok som dorazil po 50 minútach rezkej chôdze(podľa smerovníka je odporúčaný čas 1:30 hod.). S vedomím že som si spravil pekný náskok sa trocha posilním a spravím niekoľko záberov vodopádu od Plesa pod Skokom. V pozadí sa vyníma štít Soliska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pleso pod Skokom s krásnym pohľadom na vodopád Skok napravo a štítom Soliska v pozadí.

Obrázok blogu

pohľad na vodopád Skok

Trocha sa vydýcham a pokračujem ďalej, pretože chcem byť čo najskôr v Bystrom sedle. Po prekročení prahu vodopádu Skok ( 3 najväčší vodopád VT) ma čaká príjemné prekvapenie v podobe rozsiahlej skalnatej plošiny nad samotným vodopádom s oveľa väčším Plesom nad Skokom. Vládne bezvetrie a na hladine plesa sa odrážajú tatranské štíty. Neodolám a strávim cca 20 minút fotografovaním nádhernej prírodnej scenérie.

Obrázok blogu

Štrbský Štít ( 2 318 mnv) v odraze Plesa nad Skokom.

Potom sa už naozaj nezdržujem a vyrážam smerom k Bystrému sedlu. Cesta sa mierne zdvihne, ale keďže sa nachádzam zhruba v polovici môjho výstupu, tak ma to neprekvapuje. Prekonávam pár stoviek metrov veľmi krásnou prírodou. Chodník je jednoduchý, široký a bezpečný. Po zhruba ½ hod. prichádzam k Capiemu plesu. Opäť sa trocha vydýcham a vychutnávam si krásny výhľad. Začínam cítiť že je najvyšší čas doplniť tekutiny a zjesť môj obed a tak si nájdem odľahlé miestečko na brehu zamrznutého Capieho plesa a v pokoji si zjem svoju tresku s pikantným šalátom. Vychutnávam si nádhernú vysokohorskú scenériu, nehybná hladina plesa na ktorej sa odrážajú strmé štíty VT, obrovský ľadovcový kotol a relatívne ticho stojí za chvíľkovú relaxáciu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Siesta pri Capom plese, hľadám pokračovanie turistického chodníka vedúceho do Bystrého sedla.

Slniečko príjemne hreje a ja sa pohrávam s myšlienkou trocha si poleňošiť. Nakoniec sa ale rozhodnem pre pokračovanie, pretože túto trasu nepoznám a neviem si predstaviť časový rozvrh. Preto sa opäť zbalím a vyrazím v ústrety poslednému- najnáročnejšiemu stúpaniu. Len tak mimochodom- až po Capie pleso môžem tento výlet odporučiť všetkým rekreačným turistom, turistický chodník je široký, bezpečný s relatívne miernym stúpaním a po celej trase poskytuj veľmi veľa krásnych miest s nádhernými výhľadmi. Ale prechod medzi Mlynickou a Furkotskou dolinou naberie na tomto mieste prudký nástup do samotného úbočia Soliska. Chodník vedie strmým stúpaním do steny cik-cakovým spôsobom. Keďže pravidelne behávam a kondične sa cítim v poriadku, stúpanie mi nerobí veľký problém a posledný úsek pod sedlo zvládam za nejakých 45 minút. Čím vyššie sa dostávam, tým krajší výhľad na hrebeň VT sa mi otvára. Počasie je naozaj ako na objednávku a preto si spravím záber na záver Mlynickej doliny s pozadím tatranských štítov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Menšie Okrúhle pleso (2 105 mnv) a Capie pleso (2 075 mnv) si lebedia pod ochranov Štrbského štítu...napravo Bašty a Satan v závere Mlynickej doliny) , v pozadí poznám tak akurát dvojvrchol- Rysy (2 4 99,5 nmv) a od nich napravo v diaľke maličký vrchol Lomnického štítu (2 633 mnv)

Priamo pod Bystrým sedlom sa nachádza odbočka k verejnosti neprístupnému Furkotskému štítu. Chodník nie je značený, ale je nenáročný a ja naozaj nerozumiem prečo nie je verejnosti sprístupnený. Keďže sa na jeho vrchole usadilo zhruba 30 ďalších turistov, okamžite zamierim na vrchol Furkotského štítu aj ja. Po asi 800m chôdze sa dostávam pod jeho úpätie a naskytne sa mi krásny výhľad smerom na západ. Celkom naľavo sa týči jeden z našich národných symbolov, majestátny Kriváň , pod ním vidno Kôprovskú dolinu, Červené vrchy a v pozadí celý hrebeň Západných Tatier. K samotnému vrcholu Furkotského štítu treba prekonať asi 30 metrové prevýšenie po skalnatom teréne. Na vrchole je nás asi 12 turistov a všetci sa kocháme výhľadom na západ, kde zreteľne rozoznávame mnoho vrcholov VT, na opačnej strane zas obdivujeme Západné Tatry, smerom na juh je nám dopriaty pohľad na celý chrbát Nízkych Tatier. Výhľad je naozaj fantastický.

Obrázok blogu

Pohľad z Furkotského štítu (2 403 mnv) smerom na západ- Kriváň (2 495 mnv) a hlavný hrebeň Západných Tatier.

Spravím si niekoľko fotiek, trocha sa vydýcham a porozhliadam sa okolo seba. Smerom na sever vedie strmý hrebeň ktorý po asi 300 m. končí na vrchole Hrubého štítu. Jedná sa o ďalší verejnosti neprístupný vrchol. Pre mňa osobne znamená ochrana prírody dosť veľa, správam sa v prírode tak, aby som nič nezničil a aby som nerušil zver v jej prirodzenom prostredí, ale niektoré pravidlá v našich NP sú proste postavené na hlavu ( môj osobný názor). Bol som šokovaný keď som videl cestu pre ťažkú techniku vedúcu z Jasnej na vrchol Chopku- to je povolené a v poriadku, ale za výstup na stredne ťažký vrchol Furkotského alebo Hrubého štítu by som mohol od strážcov NP dostať pokutu... Naozaj zvláštny meter. Nakoniec sa rozhodnem a vydám sa smerom k Hrubému štítu aj ja- predsa len, výstup je o dosiahnutí vrcholu, prechod sedla sa turistom máli. Hrebeň je pomerne náročný, neexistuje žiadne značenie ani istenie, zrázy sú veľmi prudké a ja si dávam veľký pozor na každý jeden krok.

Obrázok blogu

Neznačený a verejnosti neprístupný chodník na Hrubý štít- pomerne nebezpečná cesta za ďalším tatranským štítom.

Po asi 270 m. kľučkovania sa dostávam ku kritickému bodu- som asi 30 m. pod vrcholom a medzi hrebeňom a samotným vrcholom sa nachádza asi 4 m. vysoká dosť strmá skalná stena. Nechcem zbytočne riskovať, stena je naozaj hladká aj keď si myslím, že hore by som vyliezol. Bojím sa ale nebezpečného zostupu, netreba riskovať žiadny úraz. Nechcem sa ale vzdať pár metrov pod vrcholom a tak sa začnem rozhliadať. Našťastie si všimnem, že pod samotným nástupom do steny vedie trávnatý chodníček- žeby sa to dalo obísť? Našťastie áno! Skalnú stenu jednoducho obídem a ocitám sa kúsok pod vrcholom. Posledný úsek je už hračka a ja sa konečne prehupnem cez skalný prah Hrubého štítu. Nádhera ktorú som zbadal mi vyrazila dych, za štítom sa nachádza hlboká, divoká Hlinská dolina, vetva Kôprovskej doliny. Pohľad do nej je fascinujúci, nevidno žiadny turistický chodník, žiadne hotely, proste čistá divočina. Na vrchole sme len traja turisti a všetci si vychutnávame tento nádherný, nedotknutý kúsok Vysokých Tatier.

Obrázok blogu

Výhľad z Hrubého štítu (2 428 mnv) na sever do úplne prázdnej Hlinskej doliny, čistá divočina..., v pozadí Liptovské Múry, Kasprov vrch (1 987 mnv), Svinica (2 301 mnv), sedlo Závraty a začiatok Orlej prte- najťažšieho turistického chodníka VT prístupného pre verejnosť.

Smerom na sever sa ukáže nádherný pohľad na Hlinskú dolinu, Červené vrchy, Kasprov vrch, fantastický tvar Svinice, sedlo Závraty a na Orliu prť- najťachší verejnosti prístupný turistický chodník Vysokých Tatier. Zdržím sa tu asi 20 minút, vychutnávam si ticho a škrekot prelietavajúcich havranov. Nakoniec sa musím vrátiť, pretože už je popoludní a ja naozaj neviem ako dlho sa schádza z Bystrého sedla k Štrbskému plesu. Návrat na značený chodník mi ubieha vcelku pokojne a po asi 45 minútach prichádzam k sedlu. Posledný úsek je istený a ja ho poľahky prekonávam. Opäť si na chvíľu vychutnám pohľad na Kriváň z Furkotskej doliny pustím sa do zostupu. Ako to už pri zostupe vo vysokohorskom teréne býva, jedná sa o tú nudnejšiu časť výletu, stále si treba dávať pozor aby sa človek nepošmykol na sutinách, kolená trpia a ja sa teším až konečne dostanem z úbočia Soliska na začiatok turistického chodníka Furkotskou dolinou. Zostup mi ubieha celkom rýchlo, aj keď raz som stratil značenie- pri Wahlengrovom plese, ale rýchlo sa zorientujem a pokračujem rýchlo smerom nadol. Cestou ešte prejdem pekným limbovým hájom až prídem k smerovníku na chatu pod Soliskom. Turisti ktorí sa chcú posilniť majú možnosť občerstvenia a zvozu lanovkou, ja sa ale cítim v poriadku a pokračujem dole. Po asi hodine som na Štrbskom plese.

Obrázok blogu

Asi najznámejšia panoráma VT.

Moje hodnotenie:

Prechod z Mlynickej do Furkotskej doliny je dlhý cca 15 km. Jedná sa o stredne náročnú túru vhodnú pre všetkých turistov. Po celej trase sa nachádza viacero plies, vodopád Skok a v najvyššom bode exponovaný prechod cez Bystré sedlo. Výlet jednoznačne odporúčam pre všetkých milovníkov našich krásnych NP. Jediným mínusom je uzavretie turistického chodníka k Furkotskému štítu, cesta nie je vôbec náročná a výhľad z tohto štítu by bol veľmi peknou odmenou za vydanú námahu.

V ďalšej časti pokračovanie babieho leta v Západných Tatrách...

S pozdravom

Pavol Bačík

Obrázok blogu
Pavol Bačík

Pavol Bačík

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

majiteľ cestovnej agentúry CA ANDROMÉDA TOUR, cestovateľ a fotograf Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu